Vybrať správne meno pre vlastné dieťa je veľmi dôležité

11.02.2012, 15:58, verenika

Výber mena pre dieťa je veľmi dôležitý, označuje svojho nositeľa, pôsobí aj na psychiku a tým aj na vývin dieťaťa, takže by sme ho mali vyberať veľmi starostlivo.
 

Krstné meno nesie v sebe náboj energie, má v sebe tajné kmitanie, isté zvukové vibrácie, ktoré v nás rozkmitávajú určitú časť a vyvolávajú rôzne reakcie v závislosti od každého mena.
Meno svojho nositeľa „tónuje, pôsobí ako na jeho osobnosť, tak i na jeho osud, a preto má meno na človeka priamy vplyv.

Meno by malo byť jednoduché, ľahko vysloviteľné a príjemne lahodiace s priezviskom.
Meno je zvučkou svojho nositeľa, jeho tajnou melódiou, akýmsi osobitným signálom či výzvou, ktorú zachytávame rôznymi „prijímačmi“ a preto nás niektoré mená „ zasiahnu“ viac a dôraznejšie než iné.

Okrem rezonancie, má každé meno aj svoju farbu, keďže zvuk a farby úzko súvisia a vyznačujú sa vibračnými úkazmi.

Meno je zvuk alebo celý rad zvukov, samohlások i spoluhlások, ktorých súhrn vydáva svojskú „melódiu“ a každá melódia nesie špecifické rôznorodé zvukové vibrácie.
Niektoré mená sú súzvučnejšie, otvorenejšie a jasnejšie a iné zas temnejšie či ťažšie vysloviteľnejšie, tým aj menej lahodiace.

V závislosti od farieb sa rozdeľujú aj naše mená na šesť hlavných skupín: tri základné - modrá, žltá, červená a tri zmiešané - fialová, zelená, oranžová.
A tak ako maliar, ktorý postupne pridáva farby na plátno a tým zdokonaľuje svoje dielo, môžeme aj my „namiešať“ správnym výberom farieb meno.

Vyumelkované, nezvyčajné, zvláštne až čudesné mená môžu byť pre svojho nositeľa nešťastím a terčom posmechov svojho okolia.

Pri výbere mena sa vyhýbajme móde a nenechajme sa zviesť pokušením, pomenovať svoje dieťa po významných osobnostiach, známych politikoch či filmových a televíznych hviezdach, ktoré sa môžu veľmi rýchlo znepáčiť a zostarnúť.

Tiež sa vyhnime zdrobneninám, ktoré znižujú údernosť mena a otvárajú cestu znepokojivému rozdvojeniu osobnosti.

Na výber mena cudzieho pôvodu by ste mali mať rozumný dôvod a nie len obdariť svojho potomka z číreho rozmaru akýmsi „extra“ ,menom.
Krstné meno by malo mať dokonalý a prirodzený súlad s priezviskom.

Ak sa dieťa kvôli svojmu menu necíti vo svojej koži, bude ho podvedome odmietať a tento odpor môže spôsobiť akúsi „psychickú hluchotu“.
Pomenovali ste svoje dieťa správne?
Vyskúšajte: Poproste niekoho v blízkosti vášho dieťaťa, najlepšie, keď sa hrá vo vedľajšej miestnosti alebo je zanietené do nejakej činnosti, aby len tak medzi rečou, nezvyšujúc hlas, vyslovil meno vášho dieťaťa. Ak dieťa zareaguje, potom je všetko v poriadku!

Človek, ako bytosť pozostáva z troch častí, z tela, z duše a intelektu, preto môže mať pokojne tri mená – fyzické, duševné a duchovné. Len jedno z troch mien však zodpovedá najlepšie jeho základným črtám a malo by mať prednosť pred ostatnými, a tým by sa malo stať bežne používaným hlavným menom.

Pri výbere mena pre dieťatko je matkina úloha najvýznamnejšie. Nikto nie je oprávnenejší zvoliť meno pre svoje dieťa, ako matka, ktorá ho bude kŕmiť, opatrovať, starať sa oň a vychovávať, preto je jej úloha prvoradá.
Súhlas manžela je samozrejme tiež dôležitý, ale matka je predovšetkým zodpovedná pri výbere mena pre svoje dieťa.

Ako na to?
Po troch mesiacoch tehotnosti, kedy sa z embrya stáva plod, prichádza duševný vývin a maličký živočích v lone matky sa stáva ľudskou bytôstkou s vlastným osudom, vesmírnou minulosťou a svojou karmou. Duša sa zmocní tela a práve v tejto chvíli duševnej inkarnácie, pobadá matka v sebe záchvevy, pohyby svojho dieťatka. Cíti, ako sa pohybuje a mala by ho teraz počúvať. V tomto štádiu sa deje niečo mimoriadne a výnimočné, plod začína na matku vplývať a bez toho, aby si to uvedomovala, si dieťa vymáha dostať meno, ktoré bude súvisieť s jeho budúcou osobnosťou. Teraz je najpríhodnejšie obdobie, pomenovať svoje dieťa a nedať sa ovplyvňovať okolím.

Iba matka má právo rozhodnúť podľa ohlasu najtajnejších hlbín svojej bytosti, načúvajúc bábätku, najmä keď odpočíva, medzi druhou a treťou popoludní.
Za popoludňajšej siesty, ležiac osamote, by si mala tichučko vyslovovať meno dieťatka, ktoré v sebe nosí, až do tej chvíle, kým v sebe zbadá „ohlas“ alebo nejaký zvuk, ktorý zarezonuje hlasnejšie. Mala by sa pokúsiť zachytiť rezonujúce meno, až kým si je celkom istá, že utrafila správnu nôtu.

Takto si bude matka istá aj tým, že svojmu bábätku vybrala meno, ktoré mu nezaviní labilitu, nezničí či neobmedzí jeho schopnosti, ale naopak pomôže mu rozvíjať sa.
V tomto zmysle je meno vzácnou investíciou či dokonca kapitálom.

Vplyv mena na život Pierre Le Rouzic