Vrátený úplatok

28.04.2008, 16:29, wena

Jeseň už zase zláti stromy, rozprestiera na kríkoch strieborné pavučinky a dočervena farbí šípky. Pri pohľade na ne sa vraciam o niekoľko desaťročí späť a v pamäti sa mi opäť vynorí jedna zvláštna spomienka.

 

Mala som tridsaťpäť rokov, keď som začala pociťovať problémy so srdcom a trpela som aj dosť veľkou chudokrvnosťou. Občas som odpadla, najmä počas tehotenstva, a tak ma môj ošetrujúci lekár odporučil na liečenie do kúpeľov. Nebolo to však pre mňa také jednoduché. Keď sa tak ako dôchodkyňa zamyslím nad dnešným spôsobom života a porovnám ho s vtedajším, je to až neuveriteľné. Veď čo je dnes sto korún?! Vtedy to však bol veľký peniaz, aspoň pre mňa. Pracoval iba manžel, mali sme tri deti a pôžičku na starší dom, takže peňazí u nás nikdy nebolo dosť.
Do kúpeľov som mala ísť v jeseni, práve keď sa oberali šípky do výkupu. Za kilogram zdravých plodov platili štyri koruny aj dvadsať halierov. To mi vnuklo myšlienku zarobiť si na výdavky do kúpeľov. Aby som zarobila čo najviac, naoberala som tých šípok 120 kíl! Boli to tri plné vrecia. Aj to bol nejaký peniaz. Pretože šípkové konáre poriadne škriabu a pichajú, mala som doškriabané ruky krížom-krážom a neuvedomila som si, aké môžu byť z toho problémy.
V kúpeľoch som bola prvý raz. Opýtala som sa spolubývajúcej, ako to chodí pri začiatku liečby. Pani Oľga mi povedala, že pri vstupnej prehliadke dala pánovi primárovi asi stokorunový darček. Aby som nebola horšia od iných, dala som tiež stovku. Pán primár si ju šuchol do stolíka. Ja som sa mala vyzliecť do spodnej bielizne. Do tej chvíle bolo všetko v najlepšom poriadku, až keď pristúpil ku mne a videl moje doškriabané ruky. Odstúpil odo mňa a s neskrývaným odporom v tvári sa ma spýtal, čo to mám za chrasty a škrabance po rukách.
Tak som vyšla s farbou von a vyrozprávala mu popravde, prečo mám také doráňané, ubolené ruky. Aby som neukrátila rodinu o výdavky do kúpeľov a na darčeky deťom aj manželovi, chodila som zbierať šípky, veru, stodvadsať kíl – zopakovala som mu. Ranky na rukách boli malé, ale aj hlbšie, škaredšie. Pán primár sa vrátil k svojmu stolíku a vybral stovku, čo som mu pred chvíľou dala. Poznamenal, že veru tak ťažko zarobené peniaze by sa hanbil vziať, ba že ešte by mi on mal dať, aby som si prilepšila nejakým ovocím. Nechal ma tam sedieť a odišiel s poznámkou, že sa hneď vráti. O chvíľu bol späť s malou tubičkou hojivej masti a povedal mi: natierajte si tie hlbšie ranky viac a povrchové menej, ale šetrite si ju, je drahá. O dva dni príďte ku mne na kontrolu a ak bude mastičky málo, dám vám ešte jednu. S takými doškriabanými rukami nemôžete ísť do spoločného bazénu, mohla by z toho byť infekcia.
Chcem sa mu touto cestou poďakovať za ľudskosť, na ktorú neviem ani po tridsiatich piatich rokoch zabudnúť. Ba, ešte aj poznamenal, že bol tiež s vnučkou oberať šípky do školy, nazbierali ledva kilo a tiež bol veľmi doškriabaný. Inak v tom čase mi kúpele dobre pomohli.
Štefánia(65)