Volavka prieberčivá

22.06.2009, 10:58, verenika

 V jeden krásny slnečný deň si po brehu tichej riečky vykračovala štíhla volavka s dlhočiznými nohami, dlhým krkom a končistým zobákom.

 Tam pri brehu vo vode priezračnej kapor so svojou kmotrou šťukou vystrájali.
Ľahko mohli padnúť volavke za obeť, stačilo do vody len zobák ponoriť.
Vznešený vták rozhodol sa však vyčkať, až bude mať hlad väčší.
A keď ten čas nastal, vybral sa opäť k riečke.
Kapor i šťuka boli dávno preč a pod hladinou len mreny plávali.
Tie však nechutia volavke, a tak na lepší úlovok čaká.
„Mreny mám jesť, ja, volavka? Tie vôbec nemám rada.“
Odmietla teda mreny, ale našla belicu.
„Belicu na obed? Taká hanba! To ani zobák neotvorím!“
A tak chodila vodou, pozdĺž brehu brodila, čoraz viac ju hlad kváril, ale všetky ryby už odplávali.
Napokon jej musel stačiť aj slimák, ktorému sa nepodarilo v lístí skryť.

Ponaučenie: Nepremárni príležitosť, druhú šancu už nemusíš dostať.