Vlk a pes

22.06.2009, 10:57, verenika

Starý vlk, ktorého všade psy už od košiara odohnali, vychudol tak, že bol už len kosť a koža.
Stretol krásneho, vykŕmeného a zdvorilého psa, čo sa po okolí prechádzal.

 Rád by sa ho zmocnil, ale bez boja by to nešlo a veľký tučný pes mal isto dosť síl, aby sa mu ubránil.
Nuž tak ho vlk pekne pozdravil a poklonu úprimnú mu na jeho brucho tučnučké zložil.
A pes polichotený sa s ním dal do reči.
„Aj ty, vlk, môžeš mať krásnu srsť a plné brucho. Pôd so mnou, odíď z lesa a budeš mať všetkého dostatok,“ pozýva pes vlka na gazdovský dvor.
Vlka však zaujíma, aká u gazdu bude jeho práca.
A pes ochotne vysvetľuje:
„Budeš len od brány zlodejov a žobrákov odháňať a domácemu pánovi a panej sa líškať.“
Za to dostane zvyšky z každej hostiny a ujde sa mu aj nežnosti od pána.
Vlka to až dojíma, vytrie si labou slzy z oka a tu vidí, že pes má ošúchaný krk.
Nedá mu to pokoja, a tak sa opýta: „Čože sa ti s krkom stalo?“
„Ach, to len drobnosť maličká, nič vážne. To mi reťaz, ktorou ma doma uväzujú, šiju ošúchala, „ pes priznáva.
Nato sa vlk zháčil. „Budem uviazaný? To nebudem môcť behať do vôle?“
Pekne sa psovi poďakoval za takúto ponuku.
Za takú cenu on predsa les neopustí.
A zrejme je to pravda, lebo tam aj dnes behá.

Ponaučenie: Slobodu nemožno žiadnym bohatstvom vyvážiť.