Vedieť si vybrať

28.04.2008, 16:51, wena

Michael je ten typ človeka, ktorého radi stretávate. Ma stále dobrú náladu a stále vie povedať niečo pozitívne Keď sa ho niekto spýta, ako sa ma, obvykle odpovedá: „Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojčatá.“

 

Vždy vedel ľudí motivovať. Keď mal nejaký kolega zlý deň, Michael mu vedel ukázať kladnú stránku celej veci. Bol som veľmi zvedavý, ako to dokáže.
Tak som jedného dňa zašiel za Michaelom a vravím mu: „Len sa nepretvaruj, nemôžeš byť dobre naladený cely čas! Ako to robíš?“ Michael mi odpovedal:
„Každé ráno, keď vstanem, tak si poviem, že mám na výber dve možnosti. Buď budem mať dobrú náladu, alebo ... si môžem vybrať tú zlú. A ja si vždy vyberiem tú dobrú. A vždy, keď sa mi pritrafia niečo zle, môžem si vybrať, že budem obeťou, alebo ... si môžem vybrať možnosť, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú možnosť poučiť sa z toho. Vždy, keď niekto ku mne príde a sťažuje sa, môžem si vybrať - blud prijať jeho nešťastie, alebo...si nájdem nejakú kladnú stránku života. A ja si vyberám vody tú kladnú stránku života.“
„No, to ale nie je také jednoduché!“ , protestoval som.
„Ale je,“ povedal Michael. Celý život si vyberáme. Keď si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo, každá situácia je voľba. A ty si vyberáš, ako reagovať na danú situáciu. Ty si vyberáš, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberáš, či budeš mať dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané - ty si vyberáš, ako žiješ svoj zivot. Veľa som rozmýšľal o tom, čo povedal Michael. Krátko potom som odišiel pracovať preč z tej stavebnej firmy a začal som podnikať sám. Aj keď sme sa už nevídali, často som o ňom rozmýšľal, keď som si vyberal, ako budem žiť svoj život, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu. O niekoľko rokov potom som počul, že Michael mal vážnu nehodu, keď spadol z 20 metrovej výšky. Po 18 hodinovej operácii a dlhých týždňoch na lôžku ho nakoniec pustili domov so zadrôtovanou chrbticou. Stretol som sa s nim asi pol roka po tej nehode. Keď som sa ho spýtal, ako sa ma, odpovedal:
„Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojčatá. Chceš vidieť moje jazvy? To som odmietol, ale spýtal som sa ho, čo sa mu prehnalo hlavou, keď dopadol vtedy na zem.
„Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, že sa teším na bábätko, lebo manželka mala onedlho rodiť,“ odpovedal Michael. „Potom, keď som ležal na zemi som si uvedomil, že mám dve možnosti: Mohol som si vybrať život, alebo ... smrť. Tak som si vybral život.“
„A nemal si strach? Nestratil si vedomie?“ pýtal som sa ho. Michael odpovedal:
„... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, že to bude dobre. Ale keď ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na tvárach doktorov a sestričiek, skutočne som sa zľakol. V ich očiach som čítal - toto je mŕtvy človek. Uvedomil som si, že musím niečo urobiť.“
„A čo si spravil?“, pýtam sa ho.
„No, bola tam obrovská nemotorná sestrička, ktorá na mňa revala, či som na niečo alergický. „Áno,“ odpovedal som. Lekári, aj sestričky spozorneli a čakali na moju odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal som: „Na vážne ksichty!“ Keď sa dosmiali, povedal som im: „Rozhodol som sa, že budem žít. Operujte ma ako živého, nie ako mŕtvolu!“ Michael prežil nielen vďaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vďaka svojmu úžasnému prístupu k životu. Od neho som sa naučil, že každý deň máme možnosť žít naplno. Čo prezívaš, to chceš. Nie je dôležité, čo sa deje, ale ako to človek príjme - to rozhoduje o všetkom. Preto sa netráp, čo bude zajtra, zajtrajšok nech sa o seba postará sám. Každý deň je dosť starosti aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten deň, kvôli ktorému si sa trápil už včera.
Teraz máš dve možnosti:
1. Vymazať tento mail.
2. Poslať ho ľuďom, na ktorých ti záleží