Trstina a dub

22.06.2009, 10:56, verenika

 Pri rybníčku rástol košatý starý dub.
Jeho korene až k vode siahali a rozložitá koruna tieň vrhala aj na štíhlu trstinu, ktorá v rybníčku rástla.

 Keď vietor v jej lístí zašuchotal, sklonila pokojne hlávku až k vodnej hladine.
Raz sa jej dub prihovoril: Si taká slabá, je mi ťa ľúto, aj ten najdrobnejší vtáčik, čo si sadne na teba, ťa ohne do hlbokého úklonu. Pozri sa na mňa, ja sa nebojím búrok, staviam sa vždy vetru na odpor, odolám mrazu, ba i letnej páľave.“
„Nie som slabá, to sa tebe len tak vidí,“ odmietla trstina ľútosť mocnému stromu.
Zakrátko začal silný vietor duť a naberal stále na sile.
Pokorne sa trstina v jeho náporoch zboka nabok klátila, raz vľavo, hneď zas vpravo sa ohýbala, v jej lístí nechala vietor preháňať sa.
Mohutný dub však všetky sily pozbieral na mohutný odpor.
Čoraz viac vietor mohutnel.
Konáre okolitých stromov lámal.
Zapieral sa do košatej koruny i hrubého dubového kmeňa.
Akokoľvek dub čelil náporom vetra, ten sa do duba zapieral v mocnejších závanoch, až napokon ho vyvrátil z koreňov.
Keď vietor utíchol, len plač duba bolo počuť: „Umieram. Vari je to spravodlivé, že tebe vietor neublížil a mňa zahubil?“

Ponaučenie: Silnejšiemu je lepšie ustúpiť.