Potkan mestský a potkan poľný

22.06.2009, 10:52, verenika

Pozval raz mestský potkan svojho príbuzného poľného potkana na parádnu hostinu do svojho mestského príbytku: Príď, bratranček, dožičíme si kráľovskú hostinu.“

 A skutočne, všetko bolo prestreté na drahom tureckom koberci.
Vznešená hostina bola skvele pripravená, nič na nej nechýbalo.
Jedno fajnovejšie jedlo striedalo druhé.
Pomaly si potkany v páse opasky uvoľňovali, podchvíľou sa na pohodlných stoličkách vyvaľovali.
Uprostred hodovania ich však ktosi vyrušil.
Strašný lomoz začuli za dverami a obidvaja sa rýchlo stratili vo vedľajšej komnate.
Keď všetko utíchlo, ozval sa hostiteľ. „Poď bratranček, dojeme tie skvelé jedlá.“
Poľný potkan však už o žiadnu hostinu v parádnej sieni nestál.
„Zajtra príď ty ku mne na obed,“ pozýva na oplátku poľný potkan svojho príbuzného mestského potkana.
„Mám len malú chyžku na kraji veľkého poľa a nemám toľko dobrôt ako ty z kráľovského stola, ale na mojej hostine nás nikto nevystraší, budeme jesť v pokoji.“

Ponaučenie: Načo je nám radosť, pri ktorej sa musíme niečoho obávať?