Óda na materskú lásku

28.04.2008, 16:33, wena

Dieťatko prichádza na svet väčšinou z lásky. Keď sa narodí, niet väčšieho zázraku na tomto svete. Mamička svoj poklad tak silno ľúbi, že niet väčšej lásky podobného rozmeru.

 

Môj synček prišiel na tento svet, aby bol objímaný a ľúbený. Teraz bude mať rok. Keď bol maličký, nenechala som ho len tak ležať samého v postieľke, stále som sa mu venovala: kopkali sme nožičkami, hladkali chrbátik, nosili sa na rukách, robila som mu stále program aby nemal pocit nudy. On bol síce veľmi živý a nespokojný. Dnes je to hravé, vyrovnané, milé, veselé a vnímavé dieťa. Nechce byť sám, čo je pochopiteľné. Veľmi ma ľúbi, stále mi to dáva najavo. A ja som neskutočne šťastná. Veľmi rád má aj moju mamu, ktorá je detská sestra a deťom sa vždy naplno venovala. Svokra žiarli, lebo ju malý nechce. Rozpráva, že bude rozmaznaný, naviazaný iba na mňa, pre všetko bude v živote plakať, nebude vedieť byť samostatný....atď. Najhoršie na tom je, že môj manžel jej verí.
Vyhláste prosím do celého sveta, že z ľúbených detí vyrástli silnejšie osobnosti. Vyhláste, že je viac než prirodzené to, že malé dieťa potrebuje a ľúbi svoju mamičku. Vyhláste, že mama nemá byť vychovávateľka, ale predovšetkým mama. Láskavá, priateľská, obetavá. Ja nedám na svoje dieťa dopustiť a viem, že raz mi to všetko vráti. Poznám to zo svojho detstva. Bola som vychovávaná s láskou, bez bitiek a kriku. Angažujte sa proti tým primitívnym názorom, že iba tvrdá a prísna výchova vychová zdravého jedinca pre spoločnosť.
Keby boli na svete iba láskaví a citliví ľudia, žilo by sa nám nádherne. Všetko sa však začína výchovou. Kto lásku nedostáva, ten ju ani nerozdáva.
Mária