Môjmu mužovi rástli prsia 2. časť

21.05.2008, 14:59, wena

Keď sme sa s Richardom pred štvrť storočím brali, boli sme , myslím, vcelku pekná dvojka. Richard vtedy vypadal ako nejaký atlét, mal široké ramená a mužný hrudník, ja som vtedy bývala štíhla ako prútik. Lenže čas a nepodarený spôsob života naše telá zmenil...

„Už si spokojná?“, zabručal, keď sa skutočne postavil na všetky štyri.
„To sa mi len zdá! Ty máš cicky ako černošská mama,“ Vyvalila som na neho.
„No a čo? Jedny poriadne kozy v rodine sa hodia,“ vrátil mi to.
„Také by som teda nechcela. Za chvíľu ich budeš mať po brucho,“ striasla som sa.
„Ja som si toho nevšimol, neskúmam sa pred zrkadlom ako nejaká fiflena,“ ohradil sa.
„Tak by si sa niekedy mal pozrieť do zrkadla. Možno ťa trkne, že by si mal niečo so sebou robiť,“ rypla som si.
„Chlap má byť poriadne urastený,“ odporoval mi.
„Poriadne urastený si bol tak naposledy pred desiatimi rokmi. Už si síce mal bruško, ale stále sa na teba dalo dívať. Teraz vyzeráš ako tí japonskí zápasníci,“ posmievala som sa.
„Niekde som čítal, že mladé baby po nich šalejú,“ vrátil mi to.
„Mladé baby šalejú po každom, kto je slávny, aj keby vypadal ako Quasimodo,“ uškľabila som sa.
„Vieš, čo si myslím? Že sa začínaš meniť na starú škaredú babu. V posteli s tebou nič nie je, pinďúra máš zarasteného niekde v sadle, že sa nedá ani nahmatať, brucho máš ako po piatich deťoch a teraz ti ešte aj narástli cicky ako hrom,“ posmievala som sa mu. Nechal si to, pretože toto jediné nám zostalo z čias, kedy náš vzťah ešte fungoval, slovné vyrývačky, kvôli ktorým sa ani jeden z nás nenaštval, aj keď často obsahovali veľa pravdy. Keby Richard toľko nepil a tak príšerne nepribral, mohlo nám spolu byť fajn až do konca života. „Škoda, preškoda,“ pomyslela som si s povzdychom.
Ale tie jeho prsia mi nedali spať. Pri najbližšej návšteve gynekológa som sa ho na to spýtala.
„A nie je to len prevaha podkožného tuku? To by mohlo ako ženské prsia vyzerať,“ spýtal sa ma , keď som mu to popísala.
„Kdeže, ako som ich chytila, bolo mi to jasné. Predsa poznám na ohmat ženské prsia, nie? Tiež nejaké mám, aj keď malé,“ usmiala som sa.
„Ono to úplne vylúčené nie je. Ak už dlho a veľa pije, tak to z jeho organizmom niečo muselo urobiť. Jednak mu zrejme poklesla hladina mužského pohlavného hormónu a znížila sa tvorba spermií. Na druhej strane hladina ženského pohlavného hormónu sa u neho zvýšila, pretože má najskôr alkoholom porušenú pečeň a tie ženské hormóny už nestačí odbúravať. A práve tie spôsobujú rast prsných žliaz,“ vysvetlil mi doktor.
„Myslite, že keby som začala piť, tiež by mi narástli?“, usmiala som sa.
„Sklamem vás, u žien to nefunguje, aj keby ste sa upila. A to zo svojich pŕs mať komplex vôbec nemusíte, naopak. Vo vašom veku a bez plastiky sa toto podarí máloktorej žene,“ zložil mi kompliment.
„Načo to, keď sa mi muž mení na ženu,“ pokrčila som plecami.
„Z pohlavného hľadiska robí alkohol s človekom divy. Ako ste na tom s manželským sexuálnym životom?“, spýtal sa.
„Trochu málo, skoro nič. Poslednú dobu platí skôr to druhé,“ povzdychla som si.
Pozrel sa na mňa s pochopením a účasťou. Keby ma chcel v tej chvíli zneužiť, nebránila by som sa. A už vôbec by som ho nešla udať. Bohužiaľ to bol až veľmi slušný doktor, alebo mal doma naproste ideálnu manželku.
„To je normálne, alkoholici trpia útlmom všetkých sexuálnych funkcií. Najprv sa stráca potencia, aj keď chuť na sex zostáva, ale postupne zmizne aj tá a zostane len láska k pitiu. Nie sú to dobré vyhliadky, bohužiaľ,“ poľutoval ma.
„Veď hej, nebyť pitia, bolo by to s ním stále dobré,“ pripustila som a šla som si domov porozmýšľať, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Lenže Richard ma predbehol.
„Vieš, že si ma tými prsiami úplne vydesila? Našiel som na internete, že to môže byť kvôli pitiu. Skúsim toho nechať,“ prehlásil.
„Myslíš, že to zvládneš? Bez pomoci to nedokáže skoro nikto,“ povedala som.
„No, asi ťa budem potrebovať,“ priznal.
Zostala som naňho civieť. To som naozaj nečakala. A priznala som si to: „keby sa ti to podarilo, vieš čo by to znamenalo?! Schudol by si, dostal by si zase kondičku a bol by si opäť chlap. Vo dne i v noci,“ mrkla som na neho.
„Úplne čumím, ale verím ti. Nemusíš byť znovu taký krásny ako v dvadsiatich, stačí, keď budeš zase normálne fungovať,“ povedala som.
Skúsila som ho objať, ale cez to jeho brucho to veľmi nešlo. Tak som si položila hlavu na jeho vláčne prsia a slastne som povzdychla. Vedela som, že pokiaľ sa v ňom prebudil ten starý Richard, ktorý vždy dokončil všetko, pre čo sa nadchol, dokáže aj toto.
„Budem ti pomáhať,“ zašeptala som a položila si jeho ruku na môj malý prsník. Už som si nepriala, aby mi naň siahal niekto iný. Ani doktor, ani sused, ani žiadny cudzí chlap. Nakoniec, ubehlo pár mesiacov a manžel si dal pivo, len keď Sparta vyhrala, a to sa naozaj nestáva každý deň. Takže potom už som nikoho iného ako svojho Richarda ani nepotrebovala.
Monika ( 49)