Mechúrik Koščúrik

21.05.2008, 15:33, wena

Mechúrik-Koščúrik bol sirota. Doma nemal už nikoho a ničoho; pustil sa teda po vandrovke, dobrých kamarátov hľadať.

Ide, ide – vandruje. Pribehne k nemu myš a volá naňho:
„Bože daj šťastia, Mechúrik-Koščúrik, vezmi ma so sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som myška-chocholuška.“
„No, poď!“
Idú, idú Mechúrik-Koščúrik s myškou chocholuškou a vandrujú. Stretne ich žabka:
„Bože vám daj šťastia! Ej, vy ste už dvaja a ja ešte sama v svete, vezmite že ma sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som žabka-rapotačka.“
„No, poď!“
Idú, idú Mechúrik-Koščúrik, myška-chocholuška a žabka-rapotačka. Stretne ich had:
„Bože daj šťastia! Postojteže, vezmite že i mňa sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som po tráve šmyk!“
„No, poď!“
„Idú, idú Mechúrik-Koščúrik, myška-chocholuška, žabka-rapotačka a had po tráve šmyk. Stretne ich zajac:
„Bože daj šťastia! Vezmite že i mňa sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som po lese skok!“
„No, poď!“
Idú, idú Mechúrik-Koščúrik, myška-chocholuška, žabka-rapotačka, had po tráve šmyk a zajac po lese skok. Stretne ich líška:
„Bože daj šťastia! Vezmite ma sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som líštička-kmotrička!“
„No, poď!“
Idú, idú Mechúrik-Koščúrik, myška-chocholuška, žabka-rapotačka, had po tráve šmyk, zajac po lese skok a líštička-kmotrička. Stretne ich vlk:
„Bože daj šťastia! Vezmite ma sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som horský trubač!“
„No, poď!“
Idú, idú Mechúrik-Koščúrik, myška-chocholuška, žabka-rapotačka, had po tráve šmyk, zajac po lese skok, líštička-kmotrička a vlk horský trubač. Stretne ich medveď:
„Bože daj šťastia! Vezmite ma sebou!“
„A ktože si ty?“
„Ja som horský mrmláč!“
„No, poď!“
Ak tak putujú, tak putujú Mechúrik-Koščúrik s myškou-chocholuškou, s žabkou-rapotačkou, s hadom po tráve šmykom, so zajacom po lese skokom, s líštičkou-kmotričkou, s vlkom horským trubačom i s medveďom horským mrmláčom a prídu v pustých horách ku jednému dom¬čeku, kde ježibaba svadbu strojila.
„Hej,“ povedajú si, „ukážme že teraz, čo vieme!“
Tu zastali si na dvore do radu a Mechúrik-Koščúrik, ako všadiaľ, tak i teraz, stal sa napredok.
Mechúrik-Koščúrik nafúkal sa a pripravil si huk, že len tak hučalo; myška-chocholuška píšťala; žabka-rapotačka rapotala; had po tráve šmyk ťahal ako sláčikom na husliach; zajac po lese skok vyskakoval pred nimi a pekne prepletal nohami; líštička-kmotrička, akoby na krstení bola, tak vyťahovala a vyspevovala; vlk horský trubač trúbil; medveď horský mrmláč mrmlal. Ozývala sa hora naširoko a tí tamdnu triasli sa, čo to za hudci prišli im na svadbu. Tu Mechúrik-Koščúrik chcel ešte lepšie preukázať sa, i veru nafúkol sa ešte raz. Vtom prásk! roztresol sa. Jeho kamaráti tak náramne rozchichotali sa na tom – a tí tamdnu tak naľakali sa toho tresku a chichotu, že rozutekali sa na všetky strany. A ježibaba, keď videla, ako svadobníci zaberajú, parila ešte popredku.
Títo potom vnišli do domu, posadali sa za prikryté stoly, jedli a pili z hotového. A aby im svadba nebola len tak pri slamenom snôpku, postavili si medveďa za starejšieho, vlk si vzal líšku za ženu a dosvadbili sa pri peknom poriadku. Vlk s líškou žijú aj doteraz, ak nepomreli.