Korytnačka a zajac

18.06.2009, 14:40, verenika

Zajac si neustále korytnačku doberal pre jej pomalú chôdzu.
Ešte nedovravel ani svoje posmešky a už zasa dakde bežal.

Hádam stokrát prebehol okolo nej a vždy sa len posmieval, že vláči so sebou aj dom, aby sa mala kde vyspať na ceste.
To už bolo priveľa!

A tak múdra korytnačka, čo žila možno aj sto rokov na svete, zavolala na zajaca: „Zastav sa, počkaj chvíľu! Stavím sa s tebou, že na pretekoch, ktoré som vymyslela, prídem skôr do cieľa ako ty!“

„Ty si sa azda zbláznila. Veď ja som známy bežec!“ smial sa zajac.
Napokon však stávku prijal.

O čo sa vlastne stavili si dnes už nikto nepamätá, či to bolo málo a či veľa, ba ani to, kto im bol rozhodcom pri tomto behu.
Len čo sa o stávke dopočuli zvieratká, prichádzali so záujmom, aby videli preteky.
Zajacovi sa však zdali byť veľmi ľahké, stačilo mu urobiť zopár rýchlych skokov, takých, akými doteraz vždy unikol svorke loveckých psov.
Mal teda zajko dosť času, pokojne sa pásol na tráve, chvíľu driemal, potom chrúmal mrkvu, podchvíľou vetril a načúval.

Nedbal, že korytnačka sa už vydala na trasu.
„S takým pomalým tvorom nezožnem veľa slávy zo súperenia,“ pomyslel si zahanbene zajac, že má za súpera starú korytnačku.

„Vari jej dám slušný náskok, aby ma zvieratká nevysmiali za takéto preteky.“
A tak sa popásal hore na stráni.
„Veď ti ja ukážem, kto je tu súcim bežcom a kto bude víťazom,“ zastrájal sa, ale o chvíľu už ležal, driemal, až na teplom slniečku napokon zaspal.
Až nadšené povzbudzovanie zvieratiek ho zobudilo, ktorým vítali pred cieľom korytnačku.
V tej chvíli vystrelil ako šíp.

A hoci bežal. Ako najrýchlejšie vládal a vedel, prvá bola v cieli predsa len korytnačka.
Zajac preteky prehral.

Ponaučenie: K úspechu sa možno dopracovať skôr vytrvalosťou než rýchlosťou.