Jeleň, ktorý sa vo vode videl

18.06.2009, 14:31, verenika

Zašiel raz statný jeleň smäd uhasiť si k lesnému jazierku.
Keď sklonil sa k vode, svoj obraz zazrel na hladine.

Aj na smäd zabudol a kochal sa pohľadom na parožie svoje.
Aby sa poobzerať lepšie mohol, do jazierka vstúpil.
Lenže vo vode sčerenej znepáčili sa mu jeho nohy.
Akési tenké až pritenké a krivé sa mu zdali.

A tak sa rozľútostil nad ich podobou pod hladinou vody.
Vždy sa pýšil, svojim nádherným parožím, ktoré mu zdobilo čelo, pretože ním dočiahne až na konáre stromov.
Za vážny nedostatok svojej krásy však pokladal svoje tenučké nohy.
Ako tak hodnotil svoju krásu obzeraním vo vodnej hladine, začul brechať na neďalekej stráni psa, svojho nepriateľa odvekého.
Zľakol sa a dal sa na útek.
Do húštiny hupkom skočil, ale beda – prebeda.
Veľké , krásne parohy, na ktorých si tak veľmi zakladal, sa mu do konárov zachytávali a v úniku mu bránili.
Vtedy pochopil, že sa chválil tým, či nemá pre neho cenu, a hanil to, čo ho pred smrťou môže zachrániť.

Ponaučenie: To najpotrebnejšie si zvyčajne ceníme najmenej.