Havran a lišiak

18.06.2009, 14:27, verenika

Na konári vysokého stromu sedel raz havran a držal v zobáku hodný kus syra.
Jeho lahodná vôňa prilákala k stromu starého lišiaka.

 Keď zbadal, že havran privysoko sedí, žeby sa ho zmocniť mohol, zastal pod stromom.
„Dobrý deň ti želám, kráľ havranov! Dnes si výnimočne pekný. Tvoj pohľad ma priam očaril. A ak máš taký nádherný aj hlas, si v tomto lese vtákom najvznešenejším!“
Havran polichotený toľkými poklonami hneď a zaraz chcel lišiakovi dokázať, že nielen šaty, ale hlas je hodný titulu kráľovského.

Otvoril hneď zobák doširoka a syr mu z neho vypadol.
Kým niečo stihol zakrákať, syr už držal lišiak v papuli a havranovi hovorí:
„Vďaka za ten syr a vedz, že každý lichotník žije na účet svojich poslucháčov. Toto poučenie je vzácnejšie ako tvoj syr.“
Havran si zahanbene v duchu prisahal, že si už odteraz dá dobrý pozor na lichôtky.

Ponaučenie: Ten, kto druhého príliš vychvaľuje, zväčša nemá úprimné úmysly.