Bocian a vlk

18.06.2009, 14:21, verenika

Raz sa jeden pahltný vlk tak rýchlo napchával, že sa mu zapichla do hrdla ostrá kosť.
Myslel si už, že zahynie, lebo ani kričať o pomoc nemohol.

Mal však šťastie.
Dal znamenie bocianovi, ktorý neďaleko žaby lovil, aby mu pomohol dajako.
Bocian sa zľutoval, keď videl nešťastného vlka a vytiahol mu kosť z hrdla koncom svojho dlhého tenkého zobáka.

„Istotne si zaslúžim skvelú odmenu za takú službu, ktorou som ti život zachránil,“ oslovil bocian vlka, ktorý už polapil dych.
Pri slove odmena však vlka strašná zlosť pochytila: „Ty nevďačník! Pokladaj si za odmenu, že si spolu s kosťou aj vlastný zobák vytiahol bez nehody z mojej papule.“
Rýchlo veru nevďačný vlk zabudol, že ešte pred chvíľou ho smrť obchádzala.
Vyceril na bociana zuby a už ho nepustil k slovu: Prac sa mi z očí, nech ťa už nikdy viac nevidím!“

 Ponaučenie: Nečakaj, že dobro sa vždy dobrým odpláca.