Ahoj nový život.
Nikto o mne nevedel, nikto ma nepotreboval, každý bol proti mne. Môj život nestál za nič, som si myslela. Keď som spoznala kolektív dievčat, ktoré sa venovali vešteniu, som sa ich pýtala : „ Načo to robíte, načo vám to je, prečo to potrebujete, čo vám to prinesie “, skrátka čo z toho? Som kolektívna a komunikatívna, tak som sa ďalej s nimi stretávala. Stále mi bežalo mysľou, o čom to rozprávajú, veď ja tomu nerozumiem, o čom sa budem s vami rozprávať...
Sa mi ale stalo, idem s priateľom do hôr, do Tatier na výlet. Po ceste turistickým chodníkom na vrch kopca, ozaj neviem kde som bola, som sa pozrela z vrchu dolu. Videla som pred sebou dedinky, mestá, prírodu a v mojom srdci sa odohrala jedna úžasná vec. Pochopila som, čo je krása. Keď som si večer líhala nadšená z výletu a zo zážitkov, začali mi hlavou bežať myšlienky rozhovorov s mojimi priateľkami. V pozitíve a nadšení som zistila, že úplne rozumiem tomu, čo rozprávajú a rýchlo a rýchlo sa s nimi chcem stretnúť. Na našom stretnutí som im začala rozprávať, čo sa mi stalo, prečo som sa chcela s nimi stretnúť a ony ma odmenili smiechom. Urazilo ma to! Keď to bolo o tom, čo rozprávajú ony, tak mi nerozumeli. Keď som prišla s takou istou myšlienkou a presvedčením, smiali sa mi. Život je taký.
Proste ťa chcú , ty tomu nerozumieš, začneš rozumieť a sa ti smejú. Až sa jedna z dievčat postavila, lebo ja som tomu nerozumela, nepochopila a povedala jednu navždy a úžasnú vec: „Bára, vitaj v klube!“
Ďakujem Bára.













